Tip na výlet: Kremnické vrchy


4.6.2019

82 kilometrov, 2x zmoknutý, 1x stratený a 12km na defekte

Ale poďme pekne poporiadku.Nič však  nešlo podľa plánu tak z tých 30 bolo čosi viac, a hlavne v brutálnom teréne. Viete,  šlapete do kopca, potom tlačíte, potom prenášate cez popadané stromy a nakoniec neviete kde ste.


Predslov

               Ahojte, dnes prispievam do rubriky tip na výjazd. Ale poďme pekne poporiadku. Raz sme sa s kamarátom vybrali na bicykle (tu v okolí Kremnických a Štiavnických vrchov), že na takých 30 kilometrov. Nič však  nešlo podľa plánu tak z tých 30 bolo čosi viac, a hlavne v brutálnom teréne. Viete,  šlapete do kopca, potom tlačíte, potom prenášate cez popadané stromy a nakoniec neviete kde ste. Domov sa vrátite o pár hodín neskôr, ale šťastní, že ste vôbec  doma a nie v lese s líškami, ktoré vám budú dávať dobrú noc. Vtedy som prvý raz písal nejaký report z  výjazdu, dnes po možno desiatich rokoch si to môžeme zopakovať tak neotáľajme.

 

Dážď a zima

Boli sme dohodnutí dvaja kamoši, že sa od nás zo Žiaru nad Hronom vyberieme smerom na Kremnicu. Vyrazili sme pomerne neskoro, o jedenástej. Ja šliapem na Rock Machine Blizzard 90 27,5+ (27,5+!!! viete to sú tie tučné kolesá s ktorými po asfalte ťaháte jazyk po zemi) a kamarát šliapal na bicykli Cube LTD 29". Šliapeme smer obec Slaská, neskôr cez dedinu do Slaskej doliny, kde nás chytá celkom studený dážď. Však pamätáte aký bol tento máj, samý dážď. Aspoň úrode sa darí, keď už tých kilometrov napribúda. Polo premočený sa na dobrých dvadsať minút schovávame pod prístrešie chaty a čakáme kým prestane pršať. Nemáme do čoho pichnúť, tak aspoň konzumujeme nabalenú desiatu v domnení, že dnes už asi ďaleko nepôjdeme. Dážď ustáva a ja s Mišom šliapeme peknou Slaskou dolinou popri potoku. Všetko sa zelená, v ihličnatom lese stúpa para. My sa potíme ako prasatá, lebo teplota stúpa a začína byť dusno.

Cestou míňame studničky s vodou, v doline sú tri, takže nemáte problém si dotankovať koľko treba -výdatnosť je dobrá. Dolina pomaly stúpa nasleduje ostrá 90°zákruta a míňame poslednú studničku. Volá sa Starcov prameň myslím. Čochvíľa sa dostávame na lesné rázcestie, kde cesty smerujú do Kosorína, alebo na Kunešov či Sklené.

Krásne lúky a salaše

 My ideme smer Kunešov. Za chvíľu prichádza zjazd po asfaltke a míňame priestor kde vojaci odpaľujú starú muníciu. Dôležitá informácia: pokiaľ chcete ísť na Sklené choďte rovno po ceste popri odpalisku. Pokiaľ chcete ísť na Kunešov zahnite pri betónovej búdke vpravo cez lúku. Nasleduje krásny pohľad na jednu z najväčší lúk, ktoré zbožňujú kait surferi z celého Slovenska. V zime sem chodia využívať silný vietor a rozľahlé pláne aby sa s vetrom o preteky preháňali na lyžiach, snowboardoch a podobne. Nasleduje pekný zjazd dole lúkou popri romantickom salaši, avšak to stúpanie hore lúkou po mäkkej tráve preverí vaše psychické aj fyzické vlastnosti. Zanadávate si ako dobrý pohan, kým tú lúku vydupete.

 Prostredie je nádherné, ticho, pokoj, príroda, výhľady, ale stúpanie je neúprostné. Hore prídete na štrkovú cestu, ktorá Vás smeruje k družstvu Kunešov, tesne pred ním treba zahnúť vpravo,  cez lúku do dediny. Asfaltkou dolu dedinou,  a potom na križovatke vľavo a zase hore. Júúj Michal sa už jeduje, že kedy pôjdeme konečne dole, dnes je to už niekoľké stúpanie a ja mu stále hovorím, že už pôjdeme dole. Hahaha. Za chvíľu sme na hlavnej ceste medzi Kremnicou a Turčianskymi Teplicami.

Ideme na Kremnické Bane, konečne riadny zjazd ( nie na dlho) :D . Ja som hladný a preto volím smer salaš Revolta, ktorý je za obcou Kremnické Bane. Maximálne odporúčam. Z hlavnej cesty zahnite vpravo, prejdite cez dedinu, neskôr popri detskej ozdravovni Slniečko ( kde je vraj vzuch lepší ako v Tatrách) a ste na veľmi príjemnom a kultivovanom salaši Revolta. Možnosť ochutnať čerstvý ovčí syr, žinčicu a pokochať sa zbierkou živých a uškriekaných papagájov Ara, Žako a ďalších stojí rozhodne za tú odbočku z hlavnej cesty. Určite neopomeňte túto "občerstvovačku. Pre každý prípad tu majú aj latrínu.

Kremnica

Mišovi vravím, že ja teda ešte pôjdem na tú Skalku, že dnes si chcem dať do tela. Na salaši stojíme asi pol hodinu ak nie viac. Do Kremnice schádzame popri salaši lesným single trailom, ktorý nás privádza na Ľudoviku, okrajovú časť mesta v lese, odkiaľ pochádza môj starý otec a kde to dobre poznám. Celé destvo sme sa na tomto kopci pod kalváriou sánkovali. Je tu krásny výhľad na Kostol Sv. Kataríny aj na  toto banské mesto. Schádzame centrom Kremnice, mestom sa mihajú tak turisti ako aj domáci. Kremnicu mám veľmi rád, ponúka turistické vyžitie, krásne vrchy, ale aj bohátú históriu banského mesta v ktorom sa ťažilo predovšetkým zlato. Turizmus tu nie je tak rozšírený ako v neďalekej Štiavnici, ale nájdete tu múzeá aj galérie, príjemné námestie s fontánou aj  starý kostol.

Sadáme, ešte do Modrého Kocúra na pešej zóne. Dávame ďalšiu občerstvovačku. Hodiny ukazujú 16:00, dosť neskorý čas na to, že ma čaká hodinový výšlap do zimného strediska Skalka 1256mnm, ktorý z mesta trvá dobrú hodinu. Potom ešte dole samozrejme cez les. Pomaličky si na tomto Blizzarde 90 s tučnými kolesami šliapem hore asfaltkou. Mám na dnes už dosť ale som psychicky pripravený dať si do tela. Počas hlavnej cesty na Skalku máte na Dobrej jame v 90°zákrute studničku kde si viete dočapovať vodu.

Stratený v neskorých podvečerných hodinách na hrebeni Kremnických vrchov

Hore prichádzam tesne po 17tej hodine a začíne popŕchať, slnko je už nižšie a teplomer ukazuje 13°C. Nie celkom ideálna konštalácia. Dlho naotáľam a vyberám sa smer hrebeň a po hrebení na Hostinec. Tabule vás budú smerovať na bežkársku trať smer Hostinec. Teoreticky by ste nemali zablúdiť, aj keď ja som sa tam motal dobrých 40 minút. Už som chytal nervy, že takto neskoro podvečer tu ešte blúdim, sám v Kremnických vrchoch kde je kopec medveďov. Krútim sa hore dole, hľadám tú správnu odbočku a cestičku. Spraviť chybu sa rovná blúdeniu v šeravom lese. Nakoniec som sa dostal na správnu značku, a plné bomby po mokrej a blatistej zvážnici som to pálil na chatu Hostinec. Ide sa zväčša po vrstevnici, takže aj hore, aj dole a po zvážnici. Na chate, ktorá je väčšiu časť roka zatvorená som len zo studničky nachlípal dúšky vody a makal ďalej. Hodiny sú neúprosné. Dole sa držte stále zvážnice smer Nevoľné a Ihráč. Chcem vyjsť na Ihráči lebo to bude najrýchlejšie. Ostrý kamenistý zjazd po zvážnici, ktorý umožňuje valiť aj 50 km rýchlosťou, s prudkými zákrutami ma baví. Som rád, že takto rýchlo ubiehajú kilometre hlavne keď je po západe slnka. Po nejakom čase rýchleho zjazdu osamelou prírodou vychádzam v dedine Ihráč, resp. za ňou. Neďaleko toho ako vyjdem na asfalt je ďalšia studnička, ku ktorej sa len rýchlo skloním naberiem dúšky vody do úst a valím dole. Celý od blata ako sa patrí. Zisťujem však, že ten zjazd nebol zdarma a ja mám defekt na zadnom kolese. Jasné, že lepenie žiadne, ani náhradná duša. To som teda bajker. Tak to ignorujem a na polo sfúknutom plusovom kolese trielim dole smer Trnavá Hora. Odpor ako sviňa, musím vznaložiť dvojnásobné úsilie. Nevravte to kolegom, ale na tom defekte som prešiel 12km. Keď som mal už koleso úplne prázdne musel som si zavolať odvoz.

Tak sa vidíme nabudúce

Viete strašne som to chcel dobojovať sám, ale nechcel som zničiť ráfik, a radšej som to vyriešil takto. Bol to perfektný deň. V sumári 82km, 6,27 hodín v sedle, 1872 nastúpaných metrov. Do toho som 2x zmokol, raz som sa stratil a dostal jeden nešťastný defekt. Bolo to super, rád som sa takto zničil. Budem sa zas tešiť kedy bude príležitosť si zopakovať niečo podobné. Držte sa a dajte si do tela, netreba sa ľutovať. Čau

Relive videjko z vtáčej perspektívy si viete pozrieť na tomto linku:

https://www.relive.cc/view/2381178718

Bicykle a cyklodoplnky, na ktoré sa môžete spoľahnúť aj v náročných podmienkach.

Sme tu aby sme Vám poradili - testujeme a používame to čo predávame.

Viac

Súhlasím

Tieto internetové stránky používajú k poskytovaniu služieb, personalizácií reklám a analýze návštevnosti súbory cookie. Používaním týchto internetových stránok s tým vyjadrujete svoj súhlas.